ZŠ
Deň so sv. Martinom mal rôzne podoby pre rôzne ročníky.
Hľadanie sv. Martina v 1. a 2. ročníku
Najmladší žiaci sa vydali na dobrodružnú výpravu — hľadanie samotného sv. Martina. Začali matematickou šifrou v triede, ktorá ich poslalo do knižnice. Tam v knihách našli nápovedu a tá ich nasmerovala do vestibulu hľadať stratený meč sv. Martina. Po nájdení obrázkov museli prísť na to, kam ich kroky povedú ďalej.
V jedálni hľadali písmená, ktoré zoradili podľa čísel do číselného radu. Výsledný pokyn znelo: „Nájdi triedu, stopy ťa povedú.“ A skutočne ich priviedli do modrej triedy, kde skladali obrázok sv. Martina. Odtiaľ pokračovali do kaplnky.
V kaplnke si vypočuli príbeh o sv. Martinovi a odpovedali na otázky z jeho života. Za každú správnu odpoveď získali jeden obrázok zo života svätca a po návrate do triedy z nich vytvorili vlastný príbeh alebo projekt.
Putovanie 3. – 6. ročníka po stopách Martinovho plášťa nádeje
Žiaci 3. – 6. ročníka sa vydali na púť po škole po stopách Martinovho plášťa nádeje. Možno vedeli a možno nie, že ich úlohou nebolo nádej hľadať, ale prinášať. Ako inak by to mohlo byť v tomto, končiacom sa jubilejnom roku nádeje? Veríme, že deti mali radosť z toho, že boli svetielkom pre mnohých v našej škole.
Putovali Panóniou, kde si uvedomili (snáď :D), že majú byť za čo vďační. V Panónii im Panna Mária dala dôležitú otázku: Dokážeš sa deliť? Martin to dokázal a my sme predsa putovali po jeho stopách. Ďalej ich hádanka zaviedla do Amiens v Gálii, kde sa delil chlieb, aby potešili tých, čo ho dávajú — najčastejšie spevom. Videli ste piatakov spievať Malé koníky ľúbi Boh alebo Keby som bol kengurou? My áno, a bolo to veľmi milé! 😊
Z Amiens ich hádanka zaviedla k nášmu „patrónovi“ do Poitiers. Že neviete, kto je náš „patrón“? No predsa pán školník! Na dverách sa objavilo mnoho krásnych odkazov ako svetlo a vďačnosť do jeho práce. Púťopis, ktorý si deti niesli so sebou, im dal aj bojovú úlohu pre odvážnych: objať našu pani Noru. Kto ju už videl sa zachmúriť, vie, prečo bola úloha bojová 😊. Ale nie, naša Nora deti privítala, dokonca im aj dvere otvorila :D.
Neďaleko Tours deti potom pomáhali svojej „zranenej“ dvojici preskákať úsek cesty, pretože vieme, že aj to sa na púti môže stať. V meste Ligugé si skúsili preťať plášť priesvitným mečom na polovicu. Niekto si lámal hlavičku, niekto nie, ale mnohí prišli na to, že na polovicu sa dá rozseknúť iba vtedy, keď si prizvú spolužiaka na pomoc. Na polovicu plášťa mali napísať pekný odkaz.
V poslednom meste Candes, kde Martin zomrel, čakala deti veliteľka dobra, ktorá kládla otázky o jeho živote. A deti ju potešili správnymi odpoveďami, ale aj takými, nad ktorými sa museli zamyslieť. Napríklad: Aké mal Martin čnosti, ktoré aj my dnes potrebujeme? Deti dostali od veliteľky odmenu, ktorú však odovzdali inej triede. „Pamätáte? Ak ste na tejto púti, ste ochotní sa podeliť, tak ste odpovedali Panne Márii,“ vraví veliteľka a jedným dychom dodáva: „Čo dávate, to sa vám aj vráti.“ Posledná zastávka bola trieda, kde deti odovzdali sladkosť i odkaz, no zároveň ho aj skôr, či neskôr dostali. V púťopise našli aj list od Martina, ktorý si spoločne prečítali a mohli vymyslieť Martinovi z lásky aj jeho logo.
Martinské tradície v starších triedach
Svätého Martina sme spoznávali aj ako vojaka, biskupa a človeka s otvoreným srdcom, ktorý nikdy neodmietol pomôcť núdznemu. Jeho životná púť ho priviedla až k tomu, že sa stal Bohu mimoriadne milým.
S jeho osobou sa však spájajú aj mnohé krásne tradície. Vedeli ste napríklad, že obdobie okolo Martina znamenalo pre pastierov koniec služby? Rozhodovali sa, či ostanú u gazdu aj ďalší rok, alebo sa pobrali o dom ďalej. Na cestu dostali výslužku — martinské rožky, vandrovnice či tzv. roháče, makom bohato plnené kysnuté pečivo. Po roku tvrdej práce sa začalo obdobie „martinkovania“ — zaslúženého oddychu, keď už bola posledná úroda uložená v pivniciach a polia pripravené na zimu.
Na Martina sa piekli aj husi, ktoré podľa legendy prezradili Martinovu skrýšu. Podávali sa v presnom poradí: gazda dostal stehno a najmladší sluha krídlo, aby pri práci doslova lietal. Tieto zvyky obohatili hodiny slovenského jazyka a pripomenuli deťom, že tradície sú bohatstvom, z ktorého môžeme čerpať stále — aj keď v každom kraji trošku inak.
Martinské dobrodružstvá v novej telocvični
V telocvični si deti vyskúšali, aké to je byť vojakom v rímskej armáde. Pochodovali, skákali, plazili sa, hádzali oštepom, preverili si silu v preťahovaní lanom a nakoniec absolvovali jazdu „na koni“ cez prekážky v podobe obľúbeného hobby horsingu.
Koniec dobrý, všetko dobré
Náš tradičný týždeň hrdinov – tento rok pútnikov – sa skončil. Deň sv. Martina, zas o trochu iný, nás veľa naučil. Veríme, že od nášho Martina môžeme stále veľa čerpať a nádej, ktorú rozdával okolo seba môžeme šíriť ďalej. Určite budeme, pretože v nádeji putujeme každý deň! Svätý Martin, buď nám vzorom, vypros nám od Boha milosti a oroduj za nás!
(Text pripravili Lenka Nemtudová, Žofka Salčáková a Janka Novysedláková.)