Vo výchove v prvom rade čnosti pomáhajú samotnému človeku konať svoje povinnosti zodpovedne, čo najlepšie, s pomocou inému, bez (seba)odsudzovania nie preto, lebo musí, alebo preto, že CHCE. Preto jedným z dôvodov na rozvoj čnosti v našej škole je vychovávať človeka k šťastnému životu a ten sa cez čnosti buduje vnútornou motiváciou k povinnostiam a harmóniou medzi vzdelávaním charakteru a učením. Zároveň touto výchovou budujeme kompetencie potrebné pre život v 21. storočí  – napr. ako tvorivé riešenie problémov.

Úliky čností spočívajú vo vyhľadávaní danej čnosti, pre konkrétnu aktivitu počas je priebehu. Pred, počas a ideálne aj na konci prebieha rozhovor a reflexia, prípadne sebareflexia, či si všímame ako vybranú čnosť formujeme. Príklad: pani vychovávateľka si pri aktivite „vyšívanie“ vyberie čnosť „trpezlivosť“. Počas šitia si deti všímajú sami na sebe, ako sú na tom s trpezlivosťou a snažia sa sami seba prekonať. Aktivita je teda prepojená na teoretickej i praktickej úrovni nielen pomenovania čnosti, ale aj jej formovania. Aktivita začína motiváciou, či motivačným rozhovorom. V priebehu aktivity je vychovávateľ v úlohe facilitátora, kedy má sám preukázať disponovanie s čnosťou, alebo snahu o to. V závere napokon je krátke zhodnotenie, ako sa komu darilo/nedarilo a čo môžeme do budúcna zmeniť.

Každá trieda v škole má svoje vlastné Karty cností (34 cností) a Zborníky aktivít k nim prislúchajúce, ktoré môže ľubovoľne využívať na rozvoj čností v triede či už na ranných kruhoch, alebo v úlikoch.