ZŠ
Tak sme tu. Náš vestibul vôbec nevyzerá ako ten vestibul, z ktorého sme odchádzali mávaním vysvečka na prázdniny. Je to tu o čosi viac.. ako to správne uchopiť.. zázračnejšie.
Zo stropu visia karty a ja dostávam prvú úlohu, pohľadať jednu s mojím menom. Do nosa mi brnkla karta, na uchu ma pošteklila ďalšia a tak obraciam ostatné a hľadám. Trojčák, Bogyó, Guldanová, idem ďalej, Metelička, Mastiš, Vicenová. Ech. Mám ju! Spokojne kráčam hore do triedy, mám na nej znak List. Vlastne, chápte, nič nie je také, aké si to pamätám. Ešte minulý týždeň som vkročil/a do triedy, dnes ma vítajú v Krajine zázrakov a mám sa buď zmenšiť, alebo naopak zväčšiť, aby som prekonal/a vstup k môjmu tímu. Tímov je celkom päť – Káro, Kríž, List, Žaluď, Guľa a úplne každý má svojho detského kapitána a dospelého vedúceho. Netrpezlivo čakáme, čo sa bude diať a popritom sa zoznamujeme so svojou skupinou. Páči sa mi, že sme vekovo rôznorodí. Už pri (ne)úlohe som pochopil/a, že máme každý nejakú výhodu a môžeme si byť navzájom nápomocní.
Po chvíľke schádzame vyzdobeným schodiskom dole do jedálne, steny lemujú červené srdcia, kartové znaky a stop! Ako sa dostaneme do jedálne? Dvere takmer nevidím. Sú za dlhokánskym závesom a vedúci nás posmeľuje vojsť dovnútra. Cez dieru v závese sa šmyknem, akože doslova šmyknem do jedálne, a tam spravím ešte hlasnejšie WAAAU. Neviem, kam sa pozrieť skôr, v pozadí hrá príjemná hudba, ktorá vychádza z javiska, ale nevidím nikoho. Zrazu ma niečo vyruší, začujem hádku dvoch ľudí, jeden z nich nervózne trieska do klávesov na klavíri a druhý utečie so strachom v očiach preč. Ten, čo utiekol, sa nám predstaví ako Klobučník a vystríha nás pred Kráľovnou. Počkať, akou kráľovnou? Veď kráľovné sú vznešené, múdre panovníčky, prečo by niekto tak kričal? Čo sa jej stalo? Chvíľu to vyzeralo na poriadnu drámu, z javiska vybehla kráľovná a kričala „dám ti sťať hlavu Klobučník!“, „aj tebe!“ , a takto ukazovala takmer na všetkých. Jej nahnevaný výraz umocňovali čierne šaty so širokou sukňou, zamračený výraz, drobné červené srdcové ústa a výrazné modré očné tiene. Chodila pomedzi deti a vôbec ich nespoznávala, dokonca si nás pomýlila s burinou. Klobučník sa jej snažil všetko vysvetliť, ale neviem, či ho počúvala. Zato my sme ho počúvali veľmi pozorne a preto sme sa dozvedeli, že hoci Srdcová kráľovná nemá srdce a v jej hrudi prebýva len čierna prázdnota, svojou námahou, obetavosťou, tímovosťou a priateľstvom, dokážeme získať srdce Kráľovnej späť. A to je poriadna výzva!
Náš otec duchovný (farár) prišiel tiež, aby sa spoločne s nami pomodlil modlitbu a požehnal nám na „ceste“ k tejto dôležitej úlohe. Veď ako sa spieva v našej táborovej hymne: „tak už poďme do krajiny divov, kde láska je skutočnou silou.“ A my veríme, že nielen plnením úloh, ale aj vrúcnou modlitbou a osobným príkladom vieme pomôcť Kráľovnej „dobrou sa stať.“
Zjedz ma! Vypi ma! Počul/a som dnes niekoľkokrát. A my, čo sme súčasťou tímov po dnešku už vieme, že je to pozvanie na desiatu, obed, či olovrant. Posilnení sme sa pustili do prvej, najdôležitejšej úlohy – maľovania tričiek. Odkedy sme domaľovali tričká, kolotoč úloh sa roztočil. Vonku nás čakalo päť aktivít, hrali sme plameniakový golf, hľadali sme kľúč od dverí, premaľovali sme kvety na červeno (aby nám nebodaj nikto nezoťal hlavu), plazili sme sa Krajinou zázrakov a rástli sme – a to všetko podľa potreby. Skrátka, zmenšovali sme sa a rástli na počkanie. Za splnené úlohy sme od Klobučníka získali kus karty, pretože každý, aj ten najmenší kúsok je dôležitý, aby sme spoločnými silami (a umom) poskladali obraz … koho? To ešte vlastne nevieme.
V aktivitách sa darilo každému tímu. Kráľovná si tiež prišla zahrať minigolf, ale stále sa zlostila na všetkých navôkol. Raz na nás – vraj zle triafame, potom na ostatných, čo narýchlo prefarbovali kvety namiesto stráže, lebo im chcela už-už sťať hlavy. FUUH, dnes to bolo LTT, ale zajtra netuším, s akou náladou sa zjaví. Viete čo? Popri tom všetkom sme si užili fantastickú zábavu, bolo všetko a ešte o trošku viac. Maľovali sme otvor do Krajiny zázrakov, pozerali rozprávku a súvislosti nám začali do seba zapadať. Už rozumieme, prečo je Srdcová Kráľovná neustále nahnevaná a Klobučník v strehu, len aby jej vo všetkom vyhovel. Niečo mi napadá, to si ale nechám na zajtra… 😊
(Text pripravila pani vychovávateľka Janka N.)