ZŠ
Klobúčnik žije! Klobúčnik žije! Teda… aspoň zatiaľ. Srdcová kráľovná bez srdca ho ušetrila.
Píšem si tieto zápisky s oneskorením, uplynulé dni boli akési rýchle a nebolo možné to stíhať. Ale späť ku kráľovnej – ktovie ale, či je ozaj to srdce nechýba? Už aj ona sama pochybuje! Vo štvrtok ráno dala voľno celému kráľovstvu, ešte aj Klobučníkovi dovolila prísť k nám, zostala úplne sama. A poslala nám odkaz:
Fíha.. všetci sme nadobudli pocit, že to s ňou predsa len nie je také beznádejné. A preto sme aj vo štvrtok zamakali na 100%, aby sa nám podarilo získať ďalšie chýbajúce kúsky kariet.
Prišiel autobus, vlastne dva autobusy a vyrazili sme na cestu do Ekoparku v Piešťanoch. No páni! Lemury sa nám prechádzali popod nohy, kŕmili sme ich, aj kopec iných zvierat. Hladkali sme obrovské korytnačky a farebné papagáje, miestami sme rozmýšľali nad tým, či sme ešte stále v Krajine zázrakov a nie v Madagaskare :).
Potom to prišlo, šplhali sme sa a dávali sme pozor, aby sme nespadli, snažili sme sa rýchlo prejsť náročnými trasami, a počas toho celého neporušiť pravidlá, ktoré v tejto zázračnej madagaskarskej krajine vládli, aby sme získali sľúbené tri kúsky kariet. Podariiiilooo saaa…!
Deň nám ubehol nenormálne rýchlo, no pre viacerých z nás nekončil návratom domov (mimochodom, cesta autobusom bola pre nás priestorom na naberanie síl.. veď posúďte). Mnohí z nás sa domov vybrali len na krátku prestávku, osprchovať sa, zbaliť zubnú kefku a vracali sa späť do školy. Ale o tom si tu niečo napíšem neskôr ;-).