ZŠ
ORA ET LABORA, alebo ak chcete – MODLI SA A PRACUJ. Tento latinský výrok bol charakteristický pre obdobie Stredoveku a súvisel so striedaním pokoja a úsilia. Ubrániť sa pred nájazdmi nepriateľov, čeliť hrozbám neznámych chorôb, vtesnať sa do šablóny urodzenej šľachtičnej, či strácať v boji z vlastných radov, no skrátka – prežiť stredovek nebolo vôbec jednoduché. V utorok sme sa o tom presvedčili na vlastné uši i oči. Naši štvrtáci sa podujali napísať článok, ktorý zachytáva historické zaujímavosti a cenné informácie z exkurzie Hravo o hradoch. Ponúkame Vám ho, ako sa na stredoveké maniere patrí, v surovej podobe.
„Hrad bol kedysi len veža, hradby či trávnatá plocha. Veža bola základom hradu. Panovníci sa rozhodli, že sa hrad musí rozrásť, aby bolo kde chovať zvieratá a uskutočňovať veľké hostiny. Neskôr sa vybudovali aj ďalšie budovy, aby mali hostia miesto. Súčasťou hradu boli aj stajne, v ktorých žili zvieratá. Ľudia nechovali len kone, ale aj rôzne iné zvieratá, napr. kozy, kravy, sliepky, husi. Využívali ich na výrobu oblečenia, ale aj na potravu (krava – mlieko, ovce – kožuch). Kravský žalúdok natiahli a použili na tienenie okien. Okná mali viacero malých sklenených terčíkov, keď sa jeden rozbil, vymenili len jeden. Na hrade potrebovali zručných remeselníkov, napr. kováčov, hrnčiarov aj prvých garbiarov. Kováč vedel vyrobiť koňom podkovy, strmene a uzdy. Súčasťou hradu bolo aj hospodárstvo. Pestovali zeleninu, ovocie. Museli, inak by zomreli. Brnenie mali vojaci aj kone.“
„Na hradbách boli cimburie. Výhodné to bolo preto, že sa za ne mohli vojaci skryť. Keď boli za „zubom“, tak si nabili kušu alebo luk. Výhodou kuše bolo, že bola silnejšia a efektívnejšia. Nevýhodou bolo, že sa pomaly nabíjala. Keď boli vojaci pokročilejší, vymysleli provizórnu hákovnicu, fungovala na strelný prach. Bola však nebezpečná aj pre strelca, mohla mu vybuchnúť v ruke. Na obranu hradu sa využívali aj nášľapné tŕne. Súper do nich stúpil a nemohol ďalej bojovať. Keď sa tŕne vyváľali v exkrementoch, v jede, infekcia bola horšia a mohla nakaziť celú armádu.“
„Stredoveké stolovanie bolo jednoduché. Na hostí čakal iba stôl, často bez obrusu a misa plná jedla. Hostia si museli priniesť svoj nožík, jedlo sa rukami. Vidličku ani lyžičku dovtedy nepoznali. Kuchyňa nebola veľká miestnosť, varilo sa na peci v trojnožke. Trojnožka bola ako hrniec ale mala iba tri nohy a rukoväť. Varili sa v nej rôzne jedlá, omáčky. Zásoby potravy sa ukladali do pivnice. Miestnosti sa zohrievali kachlicami, boli lepšie než krb, dlhšie udržali teplo a nikto sa nepopálil.“
„Voľný čas trávili panovníci hraním šachu. Šach bol strategická hra. Cirkev zakázala kocky, pretože sa pri nich podvádzalo. Hrany kociek sa rôzne ohobľovali, aby padali len určité čísla. Panovníci uzatvárali stávky, bola to hazardná hra. Stredoveké, vydaté ženy nesmeli nosiť rozpustené vlasy. Na vlasoch museli mať sieťku a vlasové ihlice.“ A ja už len dodám, že si vlasy z čela vyholovali, aby im netrčal jediný vlások. Ich zasnený pohľad bol často následkom rozkvapkaných očí, ktorým riskovali oslepnutie. Tmavé oči s obrovskými zreničkami a alabastrovo biela pleť boli ideálom vtedajšej krásy.“
Exkurzia Hravo o hradoch perfektne doplnila naše poznatky z hodín vlastivedy a z workshopu si odnášame zážitky. No veď uznajte, kedy naposledy ste chystali vrabce v orechovej omáčke, alebo strčili hlavu pod mučidlo? My 18. marca, 2025 😊.