ZŠ
Od utorka do štvrtka rána to pred našou tabuľou v aule vyzerá doslova ako v úli. Deti sa totiž prihlasujú na úlik, ktorý ich v ten deň najviac zaujal. Hľadajú štipček so svojím menom a snažia sa uchmatnúť miesto u svojho favorita.
Za tieto posledné dva týždne si mali možnosť zahrať divadlo, piecť lievance, či variť krupicovú kašu, čítali knihy, hrali futbal, stavali z lega, tancovali zumbu, boli na prechádzke, vyrábali slnečnicu z papiera, vyfarbovali omaľovánky, skladali origami, rátali príklady z matematiky, či sa dokonca učili ako prežiť… výber bol naozaj pestrý a každý si našiel to, čo ho zaujalo.
Vo mne zanechali veľmi príjemný pocit tri dni, kedy sme pero, pastelky a varešku vymenili za ihlu. Prichádzajúce deti do triedy mi už od dverí hlásili: „ja som už šil“… „ja ešte nie“ „a to, ako budeme robiť?“😊 … trpezlivo a postupne po poriadku.
Posadali sme si do kruhu a keďže úlohou našich úlikov nie je iba rozvíjať v našich deťoch zručnosti a ich talenty, ale aj ich charakter, porozprávali sme si o čnosti, na ktorú sa naša blížiaca sa spoločná aktivita zameriavala. A tou bola spomínaná TRPEZLIVOSŤ. Samozrejme, trpezlivosť museli mať deti v prvom rade so mnou – každú chvíľu sa vyskytol uzlík, zamotaná niť, neposlušné uško na ihle… Ale zvládli sme to. Deti sa i napriek tomu, že žijeme v rýchlej dobe, kde je všetkého veľa, veľa, dokázali stíšiť, započúvať sa do tónov relaxačnej hudby, zapojili svoju fantáziu a výsledok bol prekvapujúci. Rodičia, starí rodičia právom môžete byť hrdí. Deti si zaslúžia naozaj veľkú pochvalu. S trpezlivosťou vyšili naozaj krásne obrázky. Veď posúďte sami.
(autor: p. vych. Monika)