ZŠ
Posilnený spánkom a raňajkami sa všetci námorníci opäť stretli na palube lode. Ani v piatkové ráno nemohla chýbať modlitba a námornícka hymna. Po nej námorníci odhalili ďalšiu časť mapy ostrova a vyčítali z nej, čo ich dnešný deň čaká.
Dnes námorníci svoj prístav neopustili. Ostali na lodi, kde ich čakali ďalšie skúšky.
Tento deň by mohli námorníci nazvať aj Vodným dňom. Nielenže námorníci museli veľa piť, lebo slniečko svietilo a svietilo a námorníkov zohrievalo a zohrievalo, ale námorníci museli absolvovať aj vodné aktivity. Najprv si každý jeden námorník vyrobil svoju záchrannú loďku. Čo ak by loď náhodou stroskotala? Potom kvalitu svojich záchranných lodiek odskúšali na malom jazierku (nafukovacom bazéne). V skúške obstala každá jedna 😊.
A aby mohli vylúštiť táborové heslo, potrebovali námorníci nájsť posledné slovo. Pátrali vo svojich tímoch. Každý námorník si vyskúšal ďalekohľad a z paluby lode vo svojich kajutách hľadali slovo, ktoré bolo kdesi v diaľke ukryté. Úloha bola veľmi náročná. Uf! Slovo vypátral iba námorník Sebastián.
Námorníci dnes museli zvládnuť zásobovanie lode. Spoločnými silami prenášali z lode na loď rôzny tovar a vodu. Nie vždy mali na to vhodné podmienky, lebo niekedy aj vietor alebo búrka môže námorníkov zaskočiť. Ale pracovať na lodi sa musí stále. Tu námorníci zistili, že každá jedna ruka, noha, hlava sa zíde, že každý jeden je potrebný, že keď niekto v tíme chýba, práca na lodi ide pomalšie alebo sa aj nepodarí.
Horúce slniečko bolo vytrvalé. Mnohých námorníkov vyčerpalo a už ani pitie vody nestačilo. Tak hlavný kapitán sa rozhodol námorníkov osviežiť vodou, aby vládali v DOBROdružstve pokračovať. A potom to nastalo. Jeden z námorníkov zistil, že najlepším osviežením tela je vyliať vodu na druhého námorníka a zrazu … suchý ostal iba ten, kto sa ukryl. To bola paráda. Asi najzábavnejšie osvieženie počas celej plavby. To vám bola trma vrma. 😊 Už sa nedalo zistiť kto koho osviežil. A potom, keď sa už minula všetka voda v bazéniku, nastalo ticho a vyčerpaní, aj keď osviežení námorníci trošku oddychovali a ich námornícke oblečenie sa sušilo a sušilo…
Po mňamkovom obede (pre niektorých že vraj ten najlepší, boli palacinky s lekvárom a Nutellou, mňam) sa námorníci opäť vrátili po tímoch do svojich kajút, kde si kreslili alebo sa spolu hrali.
Pomaly sa blížil záver nášho DOBROdružného putovania. Popoludní na palubu lode prišiel vyslúžilý hlavný kapitán a na záver putovania sa prihovoril všetkým námorníkom. Povedal, že boli všetci veľmi usilovní, pracovití, spolupracujúci a aj odvážni. Potom sa ich spýtal na táborové heslo, či ho dokázali vylúštiť. Keďže námorníci sú šikovní, tak spoločne zvolali: “DOBROdruhom sa staneš, keď s Ježišom kráčať neprestaneš“!
A tu sa naše DOBROdružstvo námorníkov končí.
Námorníci si z ostrova odnášali okrem veľa pekných zážitkov, skúsenosti a nových kamarátstiev, aj diplom odvážneho DOBROdruha s malým plyšákom na pamiatku a cukríky a samolepky, ktoré každý deň nachádzali v truhliciach pokladov.
A tak ako sme plavbu začali, tak sme ju aj ukončili. Na ostrov prišiel pán farár a odslúžil nám Bohoslužbu Slova. Poďakovali sme všetkým kapitánom za ich prácu, statočnosť a usilovnosť. Poďakovali sme všetkým, ktorí pomáhali, aby námorníci mohli nerušene a bezpečne prežiť DOBROdružný príbeh na ostrove – Janke, Žofke, Lenke, Maci, Silvii, Monike, Nore a Julke, ktoré sa postarali o stravu, pánovi školníkovi, ktorý každé ráno vyrazil na lov pečiva, pani riaditeľke, ktorá na všetky nápady prikyvovala, no hlavne Lienke, ktorá celý tento tábor organizačne zastrešila a postarala sa skoro o všetko to, čo „bežalo“ v pozadí. 🙂
S požehnaním pána farára sme sa všetci rozišli do svojich prístavov, odkiaľ už každý jeden námorník bude písať svoj vlastný príbeh DOBROdružstva.
HARPÚNA! – HU-HA-HA!