ZŠ
Píše sa deň štvrtý, je 5 hodín pred polnocou.
Celá posádka opustila prístav (rozumej školu) pred dvoma hodinami a teraz sa časť z nej vyumývaná a s plnými bruškami vracia späť, aby sa vydala za ďalším DOBROdružstvom a pokračovala v pátraní po poklade i v tej najtmavšej noci. I keď oni si – pravda – myslia, že sa idú do školy vyspať. Toľká naivita … :-))
Začíname zľahka, uvedením do pokojného stavu pri príbehu rybičky Nema. Posádka hlási únavu, nočné pátranie po poklade je ohrozené. Príbeh (kino) preto ukončíme skôr ako je očakávané, nariadime umývanie zubov (nikdy nehľadajte poklad s neumytými zubami!), povinnú návštevu toalety a zhromaždenie v provizórnej spálni (cvičebňa zaplnená karimatkami, tenkými dekami a vankúšmi). Večerná modlitba s poďakovaním za to, čo bolo a prosbami za to, čo bude, a šup-ho do postelí! Nič netušiaca posádka do „postelí“ síce vhupne, no únava, ktorá sa objavila pri kine, je odrazu preč a ústa sa im nie a nie zavrieť.
Harpúna – HUHAHÁ! Ozýva sa niekoľkokrát v snahe utíšiť námorníkov a pripraviť ich – stále nič netušiacich – na skúšku odvahy, ktorá sa približuje.
Podarilo sa! Zo spálne ide už len šepot a vyzerá to, že sa pomaly, ale isto, môžeme vrhnúť do snového sveta. Lež v tom…! Klavír! Dun-dun… dun-dun…. dun-dun… Čo to je?
Odvahu najskôr naberajú dve námorníčky (jedna po druhej) a vyberajú sa – ako prvé – na nečakanú skúšku odvahy.
Vchádzajú do prvej jaskyne, kde ich čaká stvorenie vyzerajúce ako stĺp, svetlomodrej farby so zvláštnou pokrývkou hlavy. Kto to je? Pýtajú sa dúfajúc, že dostanú odpoveď. Ale je to naopak, práve to stvorenie dáva otázku: kto dáva na lodi príkazy?. Námorníčky bez dlhšieho váhania odpovedajú kapitán a spokojné pokračujú ďalej.
Druhá jaskyňa je ešte tajomnejšia – sedí v nej tvor, ktorý na klavíri opakovane hrá to tajomné dun-dun… dun-dun… A pýta sa: budem ako …. na širokom mori – čo tam chýba? Aké slovo?. Námorníčky odpovedajú – loď! A veruže majú pravdu. Už majú dve indície, poslúžia im pri objavení pokladu?
Vchádzajú do tretej jaskyne, kde sedí strašidelne vyzerajúci čierny tvor s palicou v ruke. Po prekonaní prvotného strachu dajú ďalší a ďalší krok, keď v tom – všimnú si, že pred týmto tvorom je truhlica s pokladom. Čo tu chcete? Ozvalo sa odrazu z tváre bez úst šeptom, ktorý ich vyľakal. Poklad! Nesmelo odpovedia. V nádeji, že sa im ho ľahko podarí otvoriť, pristupujú bližšie, keď v tom – HROZIVO – tvor palicou, ktorú drží v ruke, znemožní truhlicu otvoriť. Poklad smie otvoriť iba ten, kto pozná heslá – dve slovááááá…. Spomenú si? Spomenú! Kapitán a loď! Vďaka tejto správnej odpovedi tvor odkladá palicu a námorníčky otvárajú truhlicu s pokladom. Mapa! Ale.. čo to? Prázdna? Nič v nej nie je? Mapa sa nakreslí až ráno, až ráno budete vedieť, čo vás zajtra čakáááá. Odložte mapu a vyberte si niečo z pokladu. Ale rýchlo, lebo truhlica sa už aj zatvára…! V tom tvor položí ruku na otvorený poklad a pomaly začína truhlicu zatvárať. Námorníčky si rýchlo niečo z pokladu uchmatnú a utekajú preč, späť do bezpečia karimatkových postelí.
Takto sa vystriedajú (skoro) všetci. Prekonávajú sami seba, svoj strach, skladajú skúšky odvahy. Výborne!
Je po polnoci, najvyšší čas zaspať. A veruže už teraz aj môžu, veď zvládli najstrašidelnejšiu časť tejto výpravy…
Dobrú noc! 🙂