ZŠ
„Do toho!“ „Do toho!“, ozývalo sa v jednu slnečnú stredu zo školského dvora. Náš areál sa na dve hodiny popoludní premenil na miesto konania Zábavnej olympiády. Žiaci v ŠKD si zmerali svoje fyzické sily, ale tiež vytrvalosť, koordináciu i spoluprácu v tíme.
Vonku nás čakalo desať „športom“ ladených stanovísk. Alebo to bolo inak? Posúďte sami.
Deti mali možnosť vyskúšať si, že taký život na Obrej nohe vie byť poriadne náročný a prejsť štafetu v obrích topánkach a nepustiť pritom z ruky olympijský oheň – to chce výbornú kooperáciu všetkých možných končatín.
Trasúce sa ruky mohli byť na príťaž v disciplíne Ham-ham style, v ktorej sme bielkovinou nadupanými strukovinami nakŕmili hladnééééééé úúúúúúúúúúúúúúústa siahajúce z jedného konca lavičky na druhý. Kilo šošovice padlo za obeť a my doteraz márne čakáme na všetky holuby z okolia, aby nám prišli pomôcť vyzbierať ju.
Ako to môže vyzerať v talianskej domácnosti sme skúsili pri disciplíne Hod tanierom s poznámkou – jeden hádže, druhý chytá a čo tretí? Ten sa nezadýcha. Niektoré deti sa do toho naozaj vcítili a vydiskutovali si svoj battle „ako to hádžeš?? čo nechytáš??“ v priamom prenose. Pozn. bez zranení 🙂.
Osobne som mala pocit, že Slížový rezancový tanec bola disciplína s najvyššou frekvenciou padania. Nie je totiž ľahké zosúladiť sa s deviatimi ďalšími „tanečníkmi“, na výkrik TERAZ! pustiť z rúk svoj penový slíž a vymeniť sa v smere hodín. Niektorí brali všetky slíže, iní zas išli zo zásady na opačnú stranu, ďalší zas smerom na Šamorín. No zábava to jednoznačne bola.
Valiace sa kamene, Hula-hop, či Balónová boli zamerané na tímovosť celej skupiny. Niektoré deti sa chopili organizácie a navrhli stratégiu, čomu sa vo finále tešili všetci. Bolo zaujímavé pozorovať ich pri skúšaní, presúvaní, riadení, kombinovaní (ty tam!, ty sem!, prvý už beží!). A áno, aj tu napíšem – bez zranení. Hoci, ráta sa pošramotené dospelácke ego z toho, že mi prasklo zo desať balónov pri fúkaní za zranenie, či len prestoj? Decká sa dočkali a ja balóny už nabudúce nefúkam. Lebo som to sľúbila.
Opičia dráha, to Vám bola taká milá ruka-noha štafeta s plastovým banánom. Deti mali preniesť banánovú atrapu z bodu A do bodu B. Ľahké, všakže? No občas nebolo kam položiť nohu a súčasne si nepristúpiť vlastnú ruku.
Aby sme splnili aj edukatívny cieľ našej zábavnej olympiády (lebo aj taký sme mali), deti poučené o zložkách potravinovej pyramídy skladali tematické puzzle na konci Rebríka.
Za oddychovku možno považovať Tivoli, ktoré niektorí olympionici okomentovali pochvalným „veď také si môžem vyrobiť aj doma“, čo ma len utvrdilo v tom, že tie najjednoduchšie veci sú presne tie, na ktoré deti najlepšie reagujú.
Záverom už len dodám, že olympijský oheň sa nám aj v školskom roku 2023/2024 podarilo udržať pri dobrej kondícii. Zduté líčka spľasli pri olovrante na dekách a zapožičané športové náradie sme vrátili v 100% stave. Celkovo sme si zábavné olympijské popoludnie užili a po dvoch hodinách sme sa spokojne zahryzli do chutných jabĺčok, ktoré po športovom výkone chutili akosi lepšie 😁.
(autor: p. vych. Janka N.)