ZŠ
17.6.2024 (pondelok)
Hurá je ráno! Cestujeme do školy v prírode. Rýchlo, rýchlo, autobus čaká. Zakývali sme rodičom a hor sa za dobrodružstvom. Padlo i pár slzičiek, ale so spolužiakmi a s veľkými očakávaniami sme trocha pozabudli na smútok a tešili sa, kedy už budeme vystupovať. Privítali nás milé pani lektorky s úsmevom na tvári. S kuframi pomohol i výťah, s erbami na dvere do izby sme si pomohli sami, so zoznámením sa so žiakmi z iných škôl pomohli pani lektorky. Večer skvelá diskotéka (Pedro, Pedro, Pedro… 😊) a potom 1. noc na izbe bez rodičov. Tu pomohla pani riaditeľka a krížiky na vankúše robené z Lásky.
18.6.2024 (utorok)
Plný očakávaní a nedočkaví sme sa naraňajkovali, na izbe pripravili a rozpŕchli sme sa po areáli Hotela Mýto s pani lektorkami. Okrem hier a zábavy, sme sa začali pripravovať na štvrtkové večerné vystúpenie pre pani učiteľky a našich rodičov (pssst, zatiaľ je to tajomstvo). Po obede trocha oddychu, aby sme zvládli pešiu túru pod Ďumbier. Prostredie bolo nádherné, rozhovory s kamošmi počas túry skvelé. Príjemne unavení sme sa už tešili na večeru a karneval. Dnešný deň bol pestrý a na jeho konci sme príjemne unavení rýchlo zaspali.
19.6.2024 (streda)
V tento deň sa „zlomil“ týždeň, v škole v prírode, do druhej polovice. Po raňajkách nás znova zobrali pani lektorky do tvorivých dielní, kde sme si zopakovali texty z Malého princa a zabavili sa pohybovými hrami. Po obede sme si oddýchli a potom vyštartovali na Rytierske hry. Za rôzne aktivity sme zbierali „opičky“. Na konci sme si ich vymenili za džús, sladkú drobnosť, poukážku napr. na večernú rozprávku od lektorky alebo ďalšie „odmeny“. Podľa toho, kto mal aké šťastie pri točení kolesom šťastia. Šťastie sme potrebovali aj večer. Hralo sa Bingo. Síce nikto z nás nevyhral hlavnú cenu, ale aj tak sme vyhrali dobrý pocit z toho, že sme sa zúčastnili a nenudili sa. Po večierke pomodliť sa, tak ako každý večer a hop do postele navštíviť ríšu snov.
20.6.2024 (štvrtok)
Prišiel deň D. Prežili sme generálku večerného predstavenia, zahrali sa, pobehali si, porozprávali sa, skvele najedli (chutilo nám tak, ako každý deň), oddýchli sme si, navštívili na izbách, pobalili domov a ešte mnoho iného. Najviac nám však v pamäti ostal zapísaný večer, kedy sme pani učiteľkám predstavili divadlo, ktoré sme nacvičili za dva a pol dňa. Áno, dobre čítate – dva a pol dňa. Odmenou nám bol potlesk, pochvala i slzy dojatia v očiach pani učiteliek a lektoriek. Na konci dňa sme si do postelí líhali s pocitom, že je na tomto svete niekto, kto je na nás hrdí, tak ako sú na nás hrdí i naši rodičia.
21.6.2024 (piatok)
Ten čas ale rýchlo letí. Vstávame, už ideme domov! Pobalený zo včera, zbalíme pár drobností a šup-šup na raňajky. Ďakujeme všetkým, ktorí sa o nás tak skvele starali, ďakujeme piesňou, slovom, objatím, úsmevom či očami. V očiach slzy, slzy smútku ale i radosti, tešíme sa na rodičov a nastúpime do autobusu plný zážitkov. Zbohom Detský Babylon, možno niekedy nabudúce. V myšlienkach sa sem však vrátime znova, určite nielen najbližšie dni ale i v budúcnosti. Boli ste všetci úžasní a veľké ĎAKUJEME patrí i našim rodičom, ktorí nám dôverovali, že to zvládneme, a že nás sem pustili.
(autor: p. učiteľka Katka)