Práve týmito slovami v Swahilčine začalo stretnutie s iniciátormi pomoci v dedinke Sukamahela v africkej Tanzánii. Misionári o. Benjamín, o. Palo a Filip nám porozprávali o svojich skúsenostiach nielen na stretnutí s deťmi, ale i s rodičmi. Nevyhnutnou súčasťou bol aj jazykový „rýchlokurz“. Možno vám deti domov prišli s tým, že pipi (cukrík) je veľmi cennou pochúťkou, že mama sa povie rovnako ako u nás a že tatovi sa hovorí dada a bratovi kaka. Dokonca sme sa v tomto jazyku naučili aj prežehnať.
Počas besedy s výstižným názvom Srdce pre Afriku bolo medzi deťmi častokrát veľké ticho, hlavne vtedy, keď počúvali o živote rovesníkov. Divili sa, že deti počas pobytu v škole jedia iba jediný pohár kaše za deň. Žiadne raňajky, obed, keksík, či ovocie. Do malého domu z hliny sa častokrát so svojimi súrodencami nevojdú, a tak sú nútení prespávať u príbuzných, či susedov na holej zemi alebo špinavom matraci. Zmĺkli aj vo chvíli, keď sa dozvedeli, že v triede sa učí aj sto detí naraz a keď nejdú do školy, lebo rodičia nemajú finančné prostriedky na uniformu a stravu, musia denne chodiť po vodu, ktorú nosia v 20-litrových bandaskách aj niekoľko kilometrov od domu, dokonca aj viackrát denne. Z ich rozprávania sme mali miestami zimomriavky i my dospelí…
Rozhovor s deťmi mal viesť hlavne k tomu, aby sa v nich prebudila vďačnosť za všetko, čo majú. Aby dospeli k uvedomeniu a pochopeniu, že pomáhať, byť láskavý, starostlivý, dobrotivý sú v tomto čase veľmi potrebné, ba priam nevyhnutné. Vízia mať kamaráta v ďalekej Afrike, ktorý sa poteší našej pomoci, modlitbe, či odkazu deti veľmi oslovila.
A ako teda ideme pomáhať?
Rozhodli sme sa podporovať školu, ktorá má 650 detí, vyučuje tam 7 učiteľov, ktorí pracujú v dvoch smenách a v triede majú približne 100 detí. V škole sú iba 2 žiarovky, jedna v zborovni a druhá v jednej z tried. Učitelia nemajú toaletu a ani pomôcky na výučbu.
- Peračník – deti majú možnosť naplniť jeden a viac peračníkov (pomôckami, ktoré sú súčasťou bežnej výbavy žiaka). Môžu pridať cukrík, ktorý sa neroztápa, napr. Bon Pari, malú hračku napr. z kindervajíčka, či milý odkaz (AJ je tam úradným jazykom).
- Učiteľský zbor – i my sme pocítili potrebu pomôcť. Rozhodli sme sa preto podporovať učiteľov z danej školy rôznymi spôsobmi.
- Výťažok z adventných trhov bude venovaný občianskemu združeniu OZ Misie.
Pevne veríme, že ďalšie možnosti podpory a pomoci sa nám v priebehu času ešte „ukážu“ a naša odhodlanosť a snaha pomáhať bude ocenená dobrým pocitom a vedomím, že niekto na druhej strane zažíva štipku radosti a šťastia.
Pre viac informácií navštívte stránku https://www.ozmisie.sk/ a https://www.lietajucimatrac.sk/ .
(Článok pripravila pani učiteľka Anka Krišová.)