Píše sa deň tretí z nášho päťdňového putovania za DOBROdružstvom.
Prebudili sme sa s novými silami a odvahou do toho, čo nás dnes čaká. Hneď ráno sme však boli svedkami búrky na mori, ktorú námorníci skoro neprežili (kapitánky Lenka a Silvia to však napokon – s pomocou Božou – zvládli).
Po odchode loďou plaviacou sa rozpáleným asfaltovým morom (teda po odchode autobusom), cestou plnou tanca a spevu (akoby sme sa plavili výletnou loďou a nie takou, čo mieri za DOBROdružstvom) sme sa dostali na tajomný polostrov Ekopark v ešte tajomnejšej Čiernej vode.
Zvieratá žijúce na tomto polostrove nás zaujali hneď zo začiatku (napríklad sliepky s chlpatými nohami, malé klokanča v batohu svojej mamy, baran (či čo to bolo) s veľmi zvláštne zakrútenými rohami, diviaky, ktoré nás sprevádzali celou dĺžkou svojho výbehu, ale i malé roztomilé morčatá, ktoré sa nechali kŕmiť tamojšou zelinou).
Museli sme si založiť tábor, v ktorom sme založili oheň (naozajstný oheň v naozajstnom ohnisku!). A potom to prišlo – dostali sme úlohu, tentokrát sme však bojovali každý za seba…! Každý dostal zoznam siedmich palubných predmetov, ktoré mal nájsť (predmetmi boli vedúce jednotlivých oddielov, ktoré sa však rozpŕchli ďaleko od seba, čím nám výrazne sťažili situáciu). Ale zvládli sme to!
Po náročnej úlohe bol čas na náročný obed – opekali a grilovali sme (skoro) celú večnosť, kým nebolo každé hladné bruško naplnené. Počas toho časť našej posádky trénovala divadlo, ktoré nám aj predviedli. Trénovali sme aj belgický tanec – tu hlásime úspech – tancovala ozaj celá posádka (aj námorníci s drevenými nohami!).
A čo sa napokon podarilo? Objavili sme truhlicu s pokladom, ušlo sa z neho každému jednému z nás. 🙂
Kto vie, čo prinesie deň štvrtý…
Harpúna – HUHAHA!!!
(autor: p. riaditeľka Veronika)