ZŠ
Tento článok spisujem na základe toho, čo som si v daný deň vypočula v priebehu štyroch prednášok (s rovnakým obsahom, len vždy pre iné publikum). Verím, že sa mi podarí vyjadriť naliehavosť a nevyhnutnosť začať „to“ riešiť tak, ako to bolo na týchto prednáškach vyjadrené nám.
Prednášal Ján Pjentek, pedagóg a lektor Chameleón, n.o.
Virtual Private Network, tiež známy pod skratkou VPN je to, čo v kombinácii s inkognito režimom v prehliadači zabezpečí čistý štít komukoľvek, kto to vie používať (pozn.: bez problémov to zvládajú siedmaci, s veľkými problémami to zvláda, resp. nezvláda väčšina ich rodičov). VPN = akýkoľvek web si budete prezerať, ten web nebude mať informáciu o tom, že si to prezeral niekto z lokácie, kde sa práve nachádzate (teda z Vašej IP adresy), lebo vďaka VPN bude táto adresa zmenená (napríklad na nejakú adresu z Nemecka). Inkognito = čokoľvek si vo svojom prehliadači cez tento režim budete prezerať, nič sa neuloží do histórie prehliadania (a teda to bude vyzerať tak, že ste si to nikdy neprezerali).
Vďaka týmto nástrojom sa mnohým deťom darí ukrývať obsah toho, čo na nete robia, pred svojimi rodičmi. Rýchla kontrola telefónov svojich detí teda môže, no po väčšine nemusí byť cestou k odhaleniu nástrah a problémov, ktorým čelia.
Vďaka prieskumu, ktorý Chameleón n.o. v tomto čase realizuje a jeho čiastkovým výsledkom môžeme hovoriť o tom, že hra GTA patrí k najhranejším hrám detí od 8 rokov do 12 rokov a hra Counter-Strike, známa aj ako CééSko, na ňu nadväzuje ako najznámejšia a najhranejšia hra tínedžerov.
Hráč v CééSku vystupuje v úlohe aktívneho násilníka, teda na obrazovke vidí „svoje“ ruky držiace zbraň (pištoľ, nôž, …), ktorými ubližuje iným hráčom (strieľa do nich, bodá ich). Hráč si pri takom bodaní neuvedomuje silu, ktorú potrebuje na to, aby prebodol telo protihráča, nevníma teplotu, či pach tela svojej obete. Nebodá hocijakým nožom, nestrieľa hocijakou zbraňou. Súčasťou tejto hry je ruleta – pred hráčom sa točí niekoľko debien, v ktorých sú rôzne zbrane, prázdna debna alebo taká, v ktorej by nebolo niečo „užitočné“ tam nie je. Hráč VŽDY niečo vyhrá. Či je to červený nôž, ktorý je iný ako modrý, či zelený, ktorý má inú hodnotu ako ostatné. Závislý hráč sa môže stať schizofrenikom, ktorý si prvky z virtuálnej reality preberie do reálneho sveta a bude zabíjať modrým nožom bez citu, aby zabil teroristov okolo seba. Už sa také stalo (nie u nás, link sa pokúsim vyhľadať). Hráči však strácajú cit aj pre reálnu hodnotu peňazí. Bolo to vyskúšané (u nás, na Slovensku, s našimi deťmi) – na stole mali položenú 100€ bankovku a na obrazovke zobrazenú zbraň v hodnote 100 000€. Mohli si vybrať – skutočných 100€ alebo virtuálnu drahú zbraň. Asi cítite, ako to dopadlo – 100€ zostalo ležať na stole.
Hra Grand Theft Auto, známa aj ako GTA, na prvý pohľad vyzerá ako „autíčková“ hra, v ktorej pôjde o preteky (ako je to v Need for speed). Má však niekoľko úskalí: raz denne si v nej hráč môže zatočiť vo vertikálnej rulete, v ktorej sa nedá prehrať. Iba raz denne, neurológovia, ktorí sa vyskytli pre vývoji tejto hry, totiž povedali, že točenie ruletou práve raz denne vyprodukuje u hráča podstatne viac dopamínu ako by to bolo v prípade točenia ruletou 5x denne. Podľa niektorých štúdií, na ktorých participovala aj WHO, stačí presne 111 takýchto zatočení, aby bol prekročený rubikon a aby vizualizácia tohto produktu GTA navždy zostala v predstavách dieťaťa ako cesta k úspechu a výhre. Toto je detský hazard. No tu to nekončí – v pokračovaní hry sa dieťa od rýchlej jazdy autom (a kradnutia áut) dostáva k prístupu do bordelu, k prostitútkam. Napíšem to ešte raz: dieťa vo veku 8-12 rokov sa v „autíčkovej“ hre dostáva k prostitútkam. Ak takémuto dieťaťu bude chcieť otec v pätnástich dať rady k sexuálnej výchove, vysmeje ho. Ono to už predsa všetko vie od desiatich. A od desiatich je v jeho hlave formovaný názor, že hlavnou úlohou ženy v živote muža je iba jedno.
Tieto hry majú niečo spoločné: sú pre hráčov od 18 rokov. Preto je to len a len naša (rodičovská) zodpovednosť, ak toto kúpime, či dovolíme hrať svojím malým deťom. IBA NAŠA ZODPOVEDNOSŤ, nie zodpovednosť okolia a tlaku, ktorý z neho prichádza. Dbajte na vekové odporúčania pri hrách, filmoch, seriáloch. Neničte si deti. Mimochodom – k týmto hrám patrí aj Fortnite, hra, ktorú hrá veľa detí z našej školy.
Nástrahy digitálneho sveta sú však aj ďalej. Máte TikTok? Máte Facebook? Máte Instagram? Nie, nejdeme moralizovať a poučovať. Ideme len upozorniť na temné zákutia TikToku. Ten má totiž oproti Facebooku a Instagramu jeden obrovský rozdiel – servery, na ktorých ukladá všetky dáta, nie sú v EÚ, EÚ na ne dokonca nemá ani žiadny dosah (ako je to napríklad pri Facebooku a Instagrame). TikTok je platforma teenegerov, ktorej obsah tvoria výlučne videá. A prináša 4 problémy:
- bezpečnostné riziko
- nekontrolovaný obsah
- black-out challenges
- vplyv na schopnosť učiť sa
Bezpečnostné riziko: servery sú uložené v Číne. Od roku 2017 má každá firma, ktorá participuje na vývoji TikToku, povinnosť zdieľať všetky dáta s Čínskou ľudovou republikou. Všetky videá, obrázky, profily, všetky chaty. Aj tie, ktoré používateľ odstráni (zmiznú z očí, nezmiznú však zo serverov). V kombinácii so schopnosťami umelej inteligencie je toto skutočne nebezpečná situácia (počuli ste už o tom, že existuje platforma, ktorá je schopná z fotiek človeka v dostatočne priliehavom (ale nie odhaľujúcom) oblečení vygenerovať obrázok toho istého človeka úplne bez oblečenia?).
Nekontrolovaný obsah: približne každé 770 video (je to asi 774, nie som si istá poslednou cifrou) na TikToku má pornografický obsah. Používateľ si prezerá obsah TikToku, ktorý je zobrazený náhodne – aspoň sa to tak zdá. V rámci toho obsahu mu ale je ponúknuté aj video s pornom. Dieťaťu, ktoré má 10, 12, 14 rokov. Čo urobí? Nevypne to. Nikto (alebo málokto) z nás v takom veku dieťaťa by toto vypol, jednoducho to zaujme (obzvlášť vtedy, ak ide o jednu z prvých skúseností s takýmto obsahom). A čo spraví algoritmus TikToku v pozadí? Do týždňa zobrazí takémuto používateľovi, ktorý sa do toho prvého videa s pornom zahľadel, 10-násobne viac takého obsahu. Čo som to tam vyššie písala o rozhovore otca s dieťaťom k sexuálnej výchove…? Platí to aj tu.
Black-out challenges: peklo. Sú to rôzne výzvy – pre zábavu (no najmä pre zisk) rôznych podivných internetových tvorov. Rozlišujeme dva typy výziev: simple a triády. Simple výzvy sú jednoduché, no nebezpečné. Rozmiešaj v pohári vody 6 paralenov a vypi to. Zober otcovu kravatu a škrť sa ňou 22 sekúnd. Postav sa na koľajnice a sprav si fotku s prichádzajúcim vlakom. A hlavne: všetko to natoč, nech tie videá vidí celý svet! Triády sú dômyselnejšie, cieľom ich tvorcov je manipuláciou sledovateľov vytvoriť zisk. Obrovský zisk. Majú tri kolá: v prvom sú deti (budem písať o deťoch, lebo sa to týka najmä ich) vyzvané k poškodeniu verejného majetku, ale tak, aby nešlo o trestný čin, iba o priestupok. Zmiešaj odpad v koši s horúcou vodou, olejom a octom, počkaj, kým rodičia zaspia a natri tým sajrajtom budovu školy! Bude to len priestupok, ak Ťa aj niekto chytí, nič sa Ti nestane. A hlavne – nezabudni to natočiť a poslať nám to! Prečo to deti urobia? Je im za to sľúbený prístup k výnimočnému obsahu (ktorý ale vôbec nemusí byť skutočne výnimočný, môže tak byť iba prezentovaný a následne vnímaný publikom) a komunita – stanú sa členmi niečoho, kam sa nedostane každý. Druhý krok je vážnejší a spraviť ho nemôže len tak hocikto. Ty budeš mojou pravou rukou, budeš riadiť ostatných, keď ja nebudem môcť, si výnimočný, vidím to na Tebe, cítim to z Teba. Musíš však spraviť jeden krok, iba jeden jediný. Poznáš Mirku? Tú s tými dlhými vlasmi? Ostrihaj jej ich! Že bude kričať, brániť sa, plakať? To nech Ťa netrápi! Je to len MALÁ daň za to, čo všetko potom budeš mať, akú moc získaš. Daň platíme všetci za všetko možné, prečo by si takúto malú daň za tú veľkú moc, ktorú získaš, nemohol zaplatiť Ty? A hlavne – nezabudni to natočiť a poslať mi to video! Pri tomto sa nám už začína točiť hlava. A to pred sebou máme ešte aj krok č. 3: ublížiť sebe samému, ideálne tak, aby došlo k smrti. Lebo z toho je obrovský zisk. Nie pre toho, kto zahynie, ale pre toho, kto ho k tomu naviedol a komu sa podarilo získať video so smrťou v priamom prenose. Nedeje sa to polovici detí na svete, nedeje sa to možno ani jednému percentu. Mnohým sa to už ale stalo. Akú máme – my rodičia – istotu, že sa to neudeje môjmu dieťaťu? Takú, že „veď nikam nechodí, je iba doma a četuje si s kamošmi zo svojej izby“? Pozrite si miniseriál Adolescence, vyvedie Vás rýchlo z omylu.
Dodám ešte, že všetky sociálne siete majú podmienku vekovej hranice – a to 13 rokov. Avšak slovenské zákony hovoria, že za spracovanie osobných údajov maloletých sú do ich 16. roku života zodpovední ich zákonní zástupcovia. Ak teda dovolíte svojmu dieťaťu v 13 rokoch TikTok, máte to byť VY, kto klikne na „OK“ pri registrácii. Nie Vaše dieťa.
Počuli ste o dvoch deťoch (inej národnosti), ktorí vo viedenskom metre plnili jednu z takýchto výziev? Ľahli si na strechu idúceho vlaku a natáčali sa. Po náraze do mosta jeden umrel okamžite, druhý po nejakom čase. A viete o tom, že v čase, keď sa toto dialo, polícia z vlaku smerujúceho z BA do Viedne vybrala 56 detí, ktoré to išli zopakovať? Toto sa do médií nedostáva, prečo to tak je, nevieme.
Vplyv na schopnosť učiť sa: nechajte dieťa hodinu scrollovať na TikToku, potom ho vyzvite, aby si prečítalo dve kapitoly knihy (pre jeho vekovú kategóriu), ktorú ešte nečítalo. A vzápätí si vyžiadajte obsah týchto dvoch kapitol. Nedá Vám ho, jeho mozog to nezvládne.
Počítačové hry, sociálne siete, všetko môže vyvolať závislosť. A skoro všetko to smeruje k hazardu. Pozor, hazard nie sú len automaty v pochybných podnikoch! Hazard sa deje v telefónoch, nielen v podobe online kasín, ale i v podobe stávkovania, tipovania, či obchodovania s kryptomenami alebo v podobe tradingu. Viete o tom, že starší žiaci základných škôl, no najmä stredoškoláci, rýchlo bohatnú na tom, že (toto neberte úplne doslovne) nakúpia ryžu v Číne a predávajú ju v Maďarsku? A viete, že takto aj rýchlo o peniaze prichádzajú? Nie vždy sa obchody podaria. Ale veď keď sa nepodarili dnes, môžu sa predsa zajtra… Nemáme veriť ničomu, čo pracuje pod hlavičkou stávkových spoločností (a nákup a predaj kryptomien túto vlastnosť má). Hazard nie je v Las Vegas, v Prahe, či Bratislave. Hazard je tu, u nás doma, v telefónoch, v počítačových hrách, v rýchlom bohatnutí v niečom, v čom sa aj rýchlo stávame chudobnými. Dáme mu priestor? A pozor – deti (obzvlášť tie, ktoré si skúsia počítačové hry s prvkami hazardu – čítaj vyššie) hazard vyhodnocujú ako niečo absolútne pozitívne. Veď NIKDY neprehrali, vždy iba vyhrali!
V závere nám Ján Pjentek porozprával svoj životný príbeh. Je to patologický hráč, jeho závislosť je však momentálne potlačená do úzadia vďaka úspešnej terapii v banskobystrickej Roosveltke. Bol to silný príbeh, ktorý tu ale nezverejním. Dotkol sa nás všetkých, držíme mu palce a modlíme sa zaňho i za jeho rodinu, ktorá mu dala druhú šancu. Nie každý závislý človek ju dostane.
Dodám ešte niekoľko myšlienok: závislosť sa nedá vyliečiť. Ak Vaše dieťa „úspešne“ prestane hrať 4-5-6-12 hodín denne počítačové hry, je možné, že sa jeho závislosť prezliekla do iného kabáta: pornografie, hazardu, alkoholu, liekov, drog. Závislosť nikdy nezmizne, do konca života musí byť človek, ktorý úspešne prešiel terapiou, v strehu a pod dozorom. Ak bol závislý na hrách, nemôže piť alkohol, aby sa jeho závislosť neprejavila nanovo v tejto oblasti.
Čo je teda najlepšie? Nedopustiť, aby sa také niečo stalo. A ako? Deti do 10 rokov NEMAJÚ MAŤ TELEFÓN. Nemajú, tam jednoducho výnimky nie sú. Nedávajte im do rúk nástroj, ktorému nemajú šancu porozumieť. Deti vo veku 10-15 rokov by nemali denne pri obrazovkách tráviť viac ako 2 hodiny (v súčte telka, počítač, mobil). Je to náročné? Okolie tlačí? Tak sa spojme! Nech nie sú outsideri tí, čo telefón nemajú, ale tí, čo ho majú a nevedia bez neho žiť. Pôjde to. Je nás v škole niekoľko (aj medzi zamestnancami aj medzi rodičmi), ktorých tieto odporúčania utvrdili v tom, že robia dobre. A deťom telefóny zatiaľ nedáme. Rozšírite naše rady? Pozývame Vás k tomu! Ide predsa o život našich detí (a to tu píšem bez akéhokoľvek pátosu, či nadnášania).
Nedajte sa. Jedno z desiatich detí sa nedožije 34. narodenín kvôli závislosti. Ja urobím všetko pre to, aby to to moje dieťa nebolo.
(Text napísala Veronika Dropčová podľa toho, čo počula na prednáškach Ján Pjenteka, ten zároveň tento článok autorizoval. Akékoľvek otázky smerujte jemu a ak je to potrebné, žiadajte ho o pomoc. Je, resp. sú v Chameleóne pripravení poskytnúť ju.)