ZŠ
Vyzeralo to všelijako.
Najskôr zúfalo z pohľadu účasti dobrovoľníkov – ešte tri dni pred brigádou ich bolo nahlásených len pár.
Potom zúfalo z pohľadu počasia – pršať malo pôvodne štvrtok a piatok, napokon sa dážď v predpovedi presunul na sobotu. Čakali sme, čo bude.
V sobotu ráno sme sa zobudili do zúfalého dažďa (aspoň vtedy sme to tak chápali), preto sme sa napokon rozhodli, že brigádu posunieme o 4 hodiny a začneme až v čase obeda.
Zúfalé boli aj chvíle, keď začali prichádzať správy od dobrovoľníkov (rodičov i zamestnancov), že na poobedie mali iné plány a nemôžu prísť (toto ale nikto nemá nikomu za zlé, predpokladali sme, že časový posun spôsobí aj takéto komplikácie).
A POTOM SA TO ZAČALO.
Prvé tváre a odhodlané ruky začali prichádzať o 12:30 a v čase najväčšej kulminácie nás na brigáde mohlo byť približne 50 dospelých + xyz detí (tie nikto nestíhal rátať). Odstránili sme časť starého plota a upravili terén v jeho okolí. Kopali sme jamy na nový plot a tyče na tienenie, ktoré sa následne betónovali. Všetko sa plevalo, čistilo, nový pozemok, ktorým sme rozšírili doterajšiu plochu Permaraja, bol „obsadený“ desiatkami dobrovoľníkov, ktorí ho systematicky čistili od skla, iného odpadu a kameňov. Zasadili sme dva nové stromy – hurmikaki (dozrieva v decembri) a mandľu (dozrieva v septembri). Presunuli sme búdy na náradie, vypratali ich. Ovocné kríky sme ohradili milým plotom (aby sme ich ochránili), vyrobili sme ceduľky do záhonov, osadili dva nové záhony, vyrobili sme šach z paliet. Opravili tehly na ohnisku, bylinkovej špirále, jahodovisku. Dokončili sme závlahu (áno, väčšina záhonov bude mať automatickú závlahu). A kto vie, na čo všetko som zabudla…
Aha! Varili sme guľáš, ktorý sme následne zjedli :-), vypili sme všetko čapované pivo (samozrejme iba dospeláci) a skoro všetku čapovanú malinovku :-).
Povzbudení z dobre vykonanej práce sme o siedmej večer končili v krátkych rukávoch, lebo medzičasom úplne prestalo pršať a vyšlo slniečko. A aj ten doobedňajší dážď sme ocenili – ľahšie sa kopalo i plevalo.
Ďakujeme všetkým rodičom, deťom, zamestnancom. Najmä tým, ktorí prišli, ale i tým, ktorí mali ten úmysel, no kvôli časovému posunu napokon nemohli – ďakujeme Vám za ochotu. 🙂
Bez dobrovoľníckej pomoci (v čomkoľvek) by sa škola ťažko posúvala vpred. Čím viac dobrovoľníkov bude ochotných pomáhať, tým častejšie sa budú môcť striedať. Ak nás bude veľa, práce, ktorú pre školu ako jednotlivci dobrovoľnícky urobíme, bude menej. 😉 Pridáte sa nabudúce k nám? 🙂