ZŠ
Číslo tri má v sebe niečo čarovné. Nie je dôležité len v rozprávkach, živote či v Biblii. Dôležité, a určite najmä čarovné, bolo v týchto dňoch aj pre nás, žiakov a učiteľov Cirkevnej základnej umeleckej školy sv. Martina.
10. novembra sa stal skutočnosťou už Tretí svätomartinský koncert. Trikrát je možno málo, možno nie. Pre náš to však bolo znamenie, že tradícia koncertov na počesť patróna našej školy má svoje opodstatnenie a dáva prísľub a záväzok pokračovania. Asi hodinový koncert ponúkol vystúpenia žiakov, ktorí sa hre na hudobnom nástroji alebo spevu venujú niekoľko mesiacov či doslova týždňov. Už po takomto krátkom čase sa však svojej úlohy zmocnili s maximálnou zodpovednosťou a odhodlaním.
Na druhej strane potešili žiaci, ktorí sú už pevnou súčasťou dramaturgie našich slávnostných či záverečných verejných koncertov.
Upršaný predvíkendový podvečer lákal skôr k príjemnému posedeniu doma pri krbe. V jedálni Cirkevnej spojenej školy sv. Martina však ostalo len málo stoličiek neobsadených. Presne o pol piatej bol vzduch v sále naplnený tou zvláštnou atmosférou očakávania. Návštevníci
sa tešili na výkony svojich detí, vnúčat či jednoducho susedov a priateľov. Učitelia držali palce svojim malým či skúsenejším zverencom a samotní žiaci boli azda najnapätejší, aby zodpovedne predviedli naštudované skladby. Od príhovoru pána zástupcu pre CZUŠ Janka Dúbravského, duchovného správcu školy, dôstojného otca Roberta Masiczu, cez jednotlivé skladby koncertu, sprievodné slovo žiačok literárno-dramatického odboru, k poďakovaniu pani riaditeľky školy Veroniky Dropčovej až po záverečnú pieseň. Tú spoločne zahrali žiaci so svojimi učiteľmi a priestor sa naplnil atmosférou radosti, prajnosti a súdržnosti.
Za toto všetko ďakujem Vám milí návštevníci, našim učiteľom a samozrejme tým najdôležitejším – našim žiakom, vašim deťom. Číslo tri je minulosťou, už teraz začína životom dýchať číslo štyri. Tešíme sa naň a na Vás, milí priaznivci našej školy.
(Text pripravil p. zástupca Janko Dúbravský.)