ZŠ
Či je štyrikrát veľa alebo málo, to je otázka. Faktom je, že sme sa už po štvrtýkrát stretli, aby sme si aj hudbou uctili patróna našej školy – svätého Martina.
Očakávania, tak na pódiu, ako aj v hľadisku sú priam hmatateľné. Tento koncert mal okrem duchovného, či hudobného pôžitku i iný zámer: benefičný. Naša škola sa vydala na dlhú púť pomoci žiakom v tanzánskej škole v Sukamahele a aj celý výťažok z tohto koncertu (vstup bol voľný, príspevky dobrovoľné) šiel na tento účel. Nuž a vyzbieralo sa ozaj krásnych 273€, za čo Vám, milé publikum, patrí ozajstné Pán Boh zaplať! 🙂
Pred koncertom treba samozrejme poupratovať. O to sa postarali Psíček a Mačička v klasickom Čapkovom príbehu.
Koncert začína a hudba sa ozýva, tak akosi, spoza divákov. Áno, presne tam je umiestnený organ. Po ňom éterická Ave Maria.
A už to ide. Skladba strieda skladbu, nástroj strieda nástroj. Počujeme takmer všetky nástroje, ktoré sa aktuálne v našej škole vyučujú: klavír, husle, zobcová flauta, gitara či spev. Menej známe skladby striedajú tie populárne. Tak sa ocitáme pri Alvarovi Solerovi a vtipnom momente, ktorý sme nazvali Sofia hrá Sofiu :-).
Žiaci pristupujú k svojim skladbám ako naozajstní umelci. Niektorí sa predstavia viackrát, napríklad v kombinácií organ, zobcová flauta, klavír. O to sa postaral Timi, ktorý sa objavuje aj v zostrihu, podobne ako Leuška, ktorá sa predstavila v dvojúlohe klaviristky a speváčky.
Na konci však príde skutočná lahôdka, gitarové kvarteto v troch skladbách Geralda Montreuila. Súhra pani učiteľky a jej žiakov prinúti obecenstvo takmer nedýchať.
Každá zo skladieb tohto večera priniesla zážitok sprostredkovaný prácou našich kolegov, ale najmä oživený rukami a hlasmi našich žiakov, vašich detí, vnúčikov a vnučiek, rodiny, susedov. Či jednoducho priateľov.
Dovidenia, v jubilejnom roku :-).
(Text pripravil p. zástupca Janko Dúbravský.)